PRVÁ POMOC - ekonomické opatrenia
DRUHÁ POMOC - ekonomické opatrenia
Aktualizácia 20.05.2020 - "Korona výzva" pre podporu regiónov
S uvoľňovaním ekonomiky je nutné aj aktívne zmierňovať dopady koronakrízy, ktorá výrazne zasiahla regióny Slovenska. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu preto vyhlasuje výzvu zameranú na zmiernenie
následkov krízy práve v regiónoch. Ako uviedla vicepremiérka Veronika Remišová, „regionálny rozvoj je jednou z priorít nášho úradu. V regiónoch kríza ľuďom ešte viac sťažila život a preto je našou prioritou pomôcť im v čo najväčšej miere. Cielená regionálna pomoc pre obce a mestá, prípadne kraje – často to nie sú veľké, komplikované a byrokraticky náročné projekty. Sú to malé veci, ktoré cielene pomôžu naštartovať život v obci alebo ekonomiku.“
zdroj: https://www.vicepremier.gov.sk/aktuality/regionalny-rozvoj/remisova-pomozeme-regionom-zvladnut-dopady-koronakrizy/
Aktualizácia 06.04.2020 - Prvé výzvy na korona eurofondy sa môžu vyhlásiť tento týždeň
Vicepremiérka Remišová presadila požiadavky Slovenska v Európskej komisii v rámci opatrení proti koronavírusu.
Európska komisia (EK) zverejnila ďalší balík návrhov opatrení, ktoré súvisia so súčasnou krízou spôsobenou ochorením COVID-19. Mimoriadne pozitívne je, že v ňom zohľadnila viacero slovenských návrhov. Tie prezentovala počas videokonferencie s Európskou komisiou a členskými štátmi Európskej únie (EÚ) podpredsedníčka vlády SR pre investície a informatizáciu Veronika Remišová.
„Som nesmierne rada, že si Európska komisia vypočula naše návrhy a zahrnula ich do návrhu novej legislatívy na boj proti koronavírusu. Pre Slovensko sú to vynikajúce správy. Nevyčerpané financie vláda môže v aktuálnej krízovej situácii rýchlo a flexibilne nasmerovať tam, kde to naši ľudia a firmy najviac potrebujú,“ povedala vicepremiérka Veronika Remišová.
Podpredsedníčka vlády Veronika Remišová žiadala EK o to, aby boli maximálne zjednodušené pravidlá pri čerpaní eurofondov. „Našim cieľom je mať voľné ruky pri presúvaní peňazí medzi jednotlivými fondami a kategóriami regiónov, aby sme tieto finančné prostriedky použili v oblastiach najviac postihnutých koronavírusom a podľa toho, čo ľudia najviac potrebujú,“ vysvetlila Remišová.
Európska komisia predstavila tri návrhy, ktoré pomôžu členským štátom v tomto boji. Prvým návrhom je veľká sloboda a flexibilita vo využití doposiaľ nevyčerpaných eurofondov. Znamená to, že budeme môcť presúvať peniaze do oblastí a regiónov, ktoré sú ochorením COVID-19 najviac zasiahnuté. Jednoduchšia bude najmä administratíva. Najdôležitejšie však je, že EÚ navrhuje, aby projekty určené na sanáciu škôd boli financované vo výške 100- percent, t. zn. bez potreby akéhokoľvek spolufinancovania.
Ďalším návrhom je vytvorenie úplne nového nástroja na zmiernenie rizík nezamestnanosti, tzv. SURE. Cez tento nástroj by komisia poskytovala členským štátom pôžičky, pričom sa predpokladá, že Slovensko by mohlo byť oprávnené na získanie úveru od komisie až do výšky 0,5 – 1 miliardy eur. Z týchto peňazí by sme mohli pokryť výdavky súvisiace s udržiavaním zamestnanosti. „Teda najmä pomáhať firmám či podnikateľom prekonávať ťažké obdobie tak, aby nemuseli prepúšťať a aby sa nám podarilo zachovať čo najväčší počet pracovných miest,“ uviedla vicepremiérka s tým, že to je veľmi dôležitý nástroj na zmierňovanie ekonomických, ale najmä sociálnych a ľudských dôsledkov tejto krízy.
Okrem toho EK navrhla aj opatrenie, ktorého podstatou je presmerovanie peňazí v aktuálnom rozpočte. Znamená to, že cez tzv. Nástroj núdzovej podpory (ESI) by približne 2,7 miliardy eur malo ísť na nákupy zdravotníckeho vybavenia (ventilátory, testy), fungovanie a presúvanie mobilných zdravotníckych tímov a podobne. Táto pomoc by mala byť smerovaná do najpostihnutejších oblastí EÚ. Je to prejav solidarity a vzájomnej pomoci v rámci EÚ.
Podpredsedníčka vlády SR Veronika Remišová v týchto dňoch intenzívne rokuje s jednotlivými ministrami o presmerovaní eurofondov na opatrenia na boj proti koronavírusu. Tento druhý balík návrhov Európskej komisie sa primerane zohľadní a využije pri jednotlivých presunoch. Okrem toho vicepremiérka pripravuje na svojom úrade komplexný audit všetkých verejných obstarávaní a zmlúv z nich vyplývajúcich, informatických projektov a poskytnutých dotácií. Na základe jeho výsledkov prijme ďalšie potrebné kroky v súvislosti s epidémiou. „Aby sme vedeli pomoc z eurofondov využiť čo najefektívnejšie, audit je na úrade nutný,“ dodala na záver vicepremiérka.
zdroj: https://www.vicepremier.gov.sk/index.html / https://euractiv.sk/
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Aktualizácia 03.04.2020 - Vicepremiérka Remišová presadila požiadavky Slovenska v Európskej komisii v rámci opatrení proti koronavírusu
Európska komisia (EK) dnes zverejnila ďalší balík návrhov opatrení, ktoré súvisia so súčasnou krízou spôsobenou ochorením COVID-19. Mimoriadne pozitívne je, že v ňom zohľadnila viacero slovenských návrhov. Tie prezentovala minulý týždeň počas videokonferencie s Európskou komisiou a členskými štátmi Európskej únie (EÚ) podpredsedníčka vlády SR pre investície a informatizáciu Veronika Remišová.
„Som nesmierne rada, že si Európska komisia vypočula naše návrhy a zahrnula ich do návrhu novej legislatívy na boj proti koronavírusu. Pre Slovensko sú to vynikajúce správy. Nevyčerpané financie vláda môže v aktuálnej krízovej situácii rýchlo a flexibilne nasmerovať tam, kde to naši ľudia a firmy najviac potrebujú,“ povedala vicepremiérka Veronika Remišová.
Podpredsedníčka vlády Veronika Remišová žiadala EK o to, aby boli maximálne zjednodušené pravidlá pri čerpaní eurofondov. „Našim cieľom je mať voľné ruky pri presúvaní peňazí medzi jednotlivými fondami a kategóriami regiónov, aby sme tieto finančné prostriedky použili v oblastiach najviac postihnutých koronavírusom a podľa toho, čo ľudia najviac potrebujú,“ vysvetlila Remišová.
Európska komisia predstavila tri návrhy, ktoré pomôžu členským štátom v tomto boji. Prvým návrhom je veľká sloboda a flexibilita vo využití doposiaľ nevyčerpaných eurofondov. Znamená to, že budeme môcť presúvať peniaze do oblastí a regiónov, ktoré sú ochorením COVID-19 najviac zasiahnuté. Jednoduchšia bude najmä administratíva. Najdôležitejšie však je, že EÚ navrhuje, aby projekty určené na sanáciu škôd boli financované vo výške 100- percent, t. zn. bez potreby akéhokoľvek spolufinancovania.
Ďalším návrhom je vytvorenie úplne nového nástroja na zmiernenie rizík nezamestnanosti, tzv. SURE. Cez tento nástroj by komisia poskytovala členským štátom pôžičky, pričom sa predpokladá, že Slovensko by mohlo byť oprávnené na získanie úveru od komisie až do výšky 0,5 – 1 miliardy eur. Z týchto peňazí by sme mohli pokryť výdavky súvisiace s udržiavaním zamestnanosti. „Teda najmä pomáhať firmám či podnikateľom prekonávať ťažké obdobie tak, aby nemuseli prepúšťať a aby sa nám podarilo zachovať čo najväčší počet pracovných miest,“ uviedla vicepremiérka s tým, že to je veľmi dôležitý nástroj na zmierňovanie ekonomických, ale najmä sociálnych a ľudských dôsledkov tejto krízy.
Okrem toho EK navrhla aj opatrenie, ktorého podstatou je presmerovanie peňazí v aktuálnom rozpočte. Znamená to, že cez tzv. Nástroj núdzovej podpory (ESI) by približne 2,7 miliardy eur malo ísť na nákupy zdravotníckeho vybavenia (ventilátory, testy), fungovanie a presúvanie mobilných zdravotníckych tímov a podobne. Táto pomoc by mala byť smerovaná do najpostihnutejších oblastí EÚ. Je to prejav solidarity a vzájomnej pomoci v rámci EÚ.
Podpredsedníčka vlády SR Veronika Remišová v týchto dňoch intenzívne rokuje s jednotlivými ministrami o presmerovaní eurofondov na opatrenia na boj proti koronavírusu. Tento druhý balík návrhov Európskej komisie sa primerane zohľadní a využije pri jednotlivých presunoch. Okrem toho vicepremiérka pripravuje na svojom úrade komplexný audit všetkých verejných obstarávaní a zmlúv z nich vyplývajúcich, informatických projektov a poskytnutých dotácií. Na základe jeho výsledkov prijme ďalšie potrebné kroky v súvislosti s epidémiou. „Aby sme vedeli pomoc z eurofondov využiť čo najefektívnejšie, audit je na úrade nutný,“ dodala na záver vicepremiérka.
zdroj: https://www.partnerskadohoda.gov.sk/
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Aktualizácia 02.04.2020 - Odklad splácania úverov sa stane realitou
Aktualizované dňa: 03.04.2020 12:40
Vláda sa dohodla s predstaviteľmi Slovenskej bankovej asociácie na zmenách pri splácaní úverov v súvislostí so šírením koronavírusu. Vychádzajú tak v ústrety množstvu požiadaviek zo strany klientov bánk, ktorí sa kvôli mimoriadnej situácii dostali do zložitej životnej situácie a nemôžu splácať svoje záväzky v bankách. Novinkou bude aj zvýšenie sumy bezkontaktných platieb zo súčasných 20 na 50 eur.
Návrh prináša možnosť bezodplatného odloženia splátok až o deväť mesiacov. Banky tak budú povinné na základe žiadosti klienta odložiť splácanie jeho úveru.
Podmienkou odloženia splátok z dôvodu pandémie je, že žiadateľ nesmie byť v omeškaní so splácaním úveru viac ako 30 kalendárnych dní ku dňu doručenia žiadosti. Rovnako tak dlžník nesmie byť v omeškaní so sumou najmenej 100 eur pri inom úvere u toho istého veriteľa.
O odloženie splátok môžu požiadať klienti bánk, ktorými sú fyzické osoby, živnostníci a malé a stredné podniky, ktoré majú do 250 zamestnancov. Žiadosť môže podať ktorýkoľvek z dlžníkov úveru. Cieľom je aby žiadosť mohla podať nielen osoba, ktorej bol úver poskytnutý, ale aj spolužiadateľ.
Ak žiadosť splní podmienky určené zákonom, je poskytovateľ úveru, teda banka povinná umožniť odklad splátok a informovať o tom dlžníka. V opačnom prípade vyzve žiadateľa o doplnenie žiadosti. Žiadosť je možné podať písomne, alebo elektronicky. Jej vzor je definovaný v zákone a banky ho budú mať zverejnený na svojich web stránkach. Dlžníci teda majú k dispozícii viacero možností podania žiadosti (e-mail a následné overenie napríklad telefonicky, zaslaný scan a pod.).
Povolenie odkladu považuje za zmenu spotrebiteľskej zmluvy a dlžník sa nedostáva do omeškania s odloženými splátkami a podľa tohto zákona sa odklad nesmie považovať za omeškanie splátky úveru vo vzťahu k úverovému registru. Odklad splácania úveru sa však nevzťahuje na úvery poskytnuté formou povoleného prečerpania, alebo na kreditnú kartu.
Banky musia zároveň klienta informovať o všetkých podmienkach pri odklade splátok. Ide o údaje o úročení úveru počas obdobia odkladu splátok, o výške úrokov, či informácie o postupe po skončení odkladu. Zároveň mu poskytne informácie o tom, že dlžník môže začať splácať úver aj počas odkladu splátok a o tom, čo nastane po uplynutí odkladu splátok. Veriteľ, teda banka zahrnie do informácií aj ďalšie skutočnosti súvisiace s odkladom splátok, ktoré majú vplyv na celkové náklady spojené s úverom. Cieľom je, aby si dlžník nemyslel, že s dokladom splátok nie sú spojené žiadne povinnosti, resp. že odklad splátok znamená ich odpustenie. Tieto informácie sú doručované písomne, alebo elektronicky.
Zákon myslí aj na nutnosť upraviť spôsob doručovania písomností určených do vlastných rúk zo strany Národnej banky Slovenska počas obdobia pandémie. Ak pošta upraví podmienky doručovania bude možné doručiť písomnosť za použitia fikcie doručenia, bez prevzatia zásielky zo strany adresáta.
Zákon upraví aj bezkontaktné platby. Po dohode s bankami je do legislatívy zahrnuté aj zvýšenie bezkontaktných platieb zo súčasných 20 na 50 eur. Už na budúci týždeň bude o návrhu rokovať vláda a následne by ho mala odobriť aj Národná rada SR.
Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Aktualizácia 02.04.2020 - EÚ chce zmobilizovať 100 miliárd eur v prospech zamestnanosti
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová sa včera vyslovila za dôraznejšiu podporu krátkodobej práce podporovanej štátom.Brusel 2. apríla (TASR) – Európska komisia dnes oznámila, že zvyšuje svoju reakciu na pandémiu nového koronavírusu tým, že navrhuje zriadiť nástroj solidarity - tzv. SURE - vo výške 100 miliárd eur, ktorý pomôže pracovníkom udržať si príjmy a podnikom zostať pri živote. EK navrhla aj presmerovanie všetkých dostupných štrukturálnych fondov na reakciu na nový koronavírus.
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová sa včera vyslovila za dôraznejšiu podporu krátkodobej práce podporovanej štátom (kurzarbeit), čo má pomôcť pri prekonávaní dôsledkov spojených s pandémiou.
Komisia spresnila, že tento návrh sa týka aj poľnohospodárov a rybárov a najodkázanejších kategórií osôb. Opatrenia sú založené na súčasnom rozpočte EÚ a snažia sa využiť každé dostupné euro.
"Musíme použiť všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii. Každé dostupné euro v rozpočte EÚ bude presmerované na riešenie krízy, každé pravidlo sa uvoľní, aby sa umožnilo rýchle a efektívne financovanie. Zmobilizujeme 100 miliárd eur, aby sme udržali ľudí v zamestnaní a podniky pri živote. Spájame sily s členskými štátmi s cieľom zachrániť životy a chrániť živobytie," vysvetlila von der Leyenová výhody iniciatívy SURE.
Uviedla, že nový nástroj poskytne pôžičky do výšky 100 miliárd eur krajinám, ktoré to potrebujú, aby zabezpečili, že pracovníci dostanú príjem a podniky si udržia zamestnancov. To ľuďom umožní aj naďalej platiť nájomné a účty, nakupovať potraviny a pre hospodárstvo zaistí stabilitu.
Pôžičky budú vychádzať zo záruk poskytnutých členskými štátmi a nasmerujú sa tam, kde budú najviac potrebné.
SURE bude podporovať krátkodobé pracovné programy a opatrenia, ktoré pomôžu členským štátom chrániť pracovné miesta, zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby pred rizikom prepustenia a straty príjmu. Firmy budú môcť dočasne skrátiť hodiny zamestnancov alebo úplne prerušiť prácu, pričom štát poskytne podporu pre príjmy, ktoré nie sú odpracované. Samostatne zárobkovo činné osoby dostanú náhradu za súčasný stav núdze.
EK navrhla vytvorenie Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby. Zavedie sa používanie elektronických poukážok na zníženie rizika kontaminácie, ako aj možnosť nákupu ochranných prostriedkov pre tých, ktorí pomoc poskytujú.
Komisia vyšla v ústrety poľnohospodárom a rybárom, ktorí majú kľúčovú úlohu pri poskytovaní potravín. Členské štáty budú môcť poskytovať podporu rybárom na dočasné zastavenie rybolovných činností, poľnohospodárom v akvakultúre dočasne pozastaviť alebo znížiť produkciu a poskytnúť podporu organizáciám výrobcov na dočasné uskladnenie rybolovu a akvakultúry.
Komisia navrhne sériu opatrení s cieľom zabezpečiť, aby poľnohospodári a iní príjemcovia mohli získať podporu, ktorú potrebujú, zo spoločnej poľnohospodárskej politiky - poskytnutím viac času na predloženie žiadostí o podporu a viac času, aby sa ich správy mohli spracovať, zvýšením záloh na priame platby a platby na rozvoj vidieka a viac flexibility pri kontrolách.
Všetky neviazané peniaze z troch fondov politiky súdržnosti - Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu - sa zmobilizujú s cieľom riešiť následky krízy v oblasti verejného zdravia. EK spresnila, že budú možné prevody medzi fondmi, ako aj medzi kategóriami regiónov a medzi politickými cieľmi. Zrušia sa tiež požiadavky na spolufinancovanie, pretože členské štáty už využívajú všetky svoje prostriedky na boj proti kríze.
zdroj: https://www.teraz.sk/ekonomika/eu-chce-zmobilizovat-100-mld-eur-v-pr/457553-clanok.html
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Aktualizácia 02.04.2020 - Zamestnávatelia a SZČO majú dostať odklad platenia poistného do júla
Novelu na rokovanie predložilo ministerstvo práce v reakcii na situáciu okolo nového koronavírusu.
Bratislava 2. apríla (TASR) – Časť zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb bude môcť využiť odklad platenia poistného na sociálne poistenie, povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a preddavkov na zdravotné poistenie za marec tohto roka.
Uhradiť by ich po novom mohli až do 31. júla tohto roka. Ak zamestnávateľ a SZČO zaplatia toto poistné v novom termíne a v správnej výške, nebudú za to sankcionovaní. Počíta s tým novela zákona o sociálnom poistení, ktorú vo štvrtok schválila vláda s pripomienkami. Parlament sa ňou má zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní.
Novelu na rokovanie predložilo ministerstvo práce v reakcii na situáciu okolo nového koronavírusu. V oblasti sociálneho poistenia a zdravotného poistenia navrhuje ministerstvo zavedenie možnosti odkladu povinnosti pre časť zamestnávateľov a SZČO zaplatiť poistné na sociálne poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a preddavky na zdravotné poistenie, pri zamestnávateľoch iba poistné a preddavky na strane zamestnávateľa, za mesiac marec.
Po novom ich má byť možné zaplatiť v termíne do 31. júla 2020. Vláda bude môcť zároveň nariadením ustanoviť aj ďalší odklad povinnosti platenia poistného. Táto výnimka sa bude týkať zamestnávateľov a povinne poistených SZČO, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac.
"Navrhuje sa, aby spôsob určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu ustanovila vláda SR nariadením," uvádza sa v návrhu zákona. Poistné, ktoré platí zamestnanec a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odvádzať v pôvodných termínoch splatnosti.
Zamestnávatelia, ktorých zamestnanci vykonávajú rizikovú prácu, majú mať tiež nárok na odklad povinnosti platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie za týchto zamestnancov v rovnakom období. Rovnako sa návrhom umožňuje odklad platenia príspevkov zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho prácu zaradenú na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie alebo za zamestnanca, ktorý je tanečníkom alebo hudobným umelcom hrajúcim na dychovom nástroji.
zdroj: https://www.teraz.sk/ekonomika/vlada-zamestnavatelia-a-szco-maju-d/457510-clanok.html
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Aktualizácia 02.04.2020 - Európska komisia dá tri miliardy eur na nástroj núdzovej podpory
Európska únia podľa EK nikdy vo svojej histórii nečelila takej hlbokej a tak rýchlo sa šíriacej zdravotnej kríze.
Brusel 2. apríla (TASR) - Európska komisia (EK) vo štvrtok v súvislosti s pandémiou koronavírusu navrhla zriadiť núdzový nástroj solidarity vo výške 100 miliárd eur, ktorý má pomôcť pracovníkom udržať si príjmy a podnikom zostať nad vodou. Exekutíva EÚ navrhla tiež presmerovanie všetkých dostupných štrukturálnych fondov na boj proti koronavírusu.
Európska únia podľa EK nikdy vo svojej histórii nečelila takej hlbokej a tak rýchlo sa šíriacej zdravotnej kríze. Hlavnou prioritou je preto záchrana životov a uspokojenie potrieb národných systémov zdravotnej starostlivosti a odborníkov, ktorí každý deň pracujú s nasadením vlastného zdravia a životov.
V rámci nástroja núdzovej podpory, tzv. SURE, EK pracuje na zabezpečení dodávok chýbajúcich ochranných prostriedkov a dýchacích prístrojov.
Členským krajinám chýbajú tiež liečebné zariadenia a mali by prospech z toho, ak by boli schopné presúvať pacientov do oblastí s väčším množstvom zdrojov a vysielať zdravotnícky personál na miesta, ktoré sú najviac postihnuté.
Dôraznejšia podpora je tiež potrebná pre hromadné testovanie, pre lekársky výskum, zavádzanie nových spôsobov liečby a pre výrobu, nákup a distribúciu vakcín v celej EÚ.
Exekutíva EÚ preto vo štvrtok navrhla využiť všetky dostupné a zvyšné prostriedky z tohtoročného rozpočtu EÚ na pomoc a reagovanie na potreby európskych zdravotníckych systémov.
V praxi to znamená, že tri miliardy eur sa vložia do nástroja núdzovej podpory, z čoho 300 miliónov eur sa pridelí mechanizmu RescEU na podporu vytvorenia spoločných zásob ochranného vybavenia.
Prioritou bude zabezpečenie nevyhnutného ochranného vybavenia a dodávok zdravotného materiálu, od ventilátorov až po osobné ochranné pomôcky, od mobilných lekárskych tímov až po lekársku pomoc pre najzraniteľnejšie osoby, vrátane osôb v utečeneckých táboroch.
Druhou oblasťou pomoci bude umožniť rozšírenie testovacieho úsilia v krajinách EÚ a nový návrh Európskej komisie predvída aj možnosť, aby táto inštitúcia mohla v mene členských štátov priamo zaobstarávať nevyhnutné lekárske vybavenie a ochranné pomôcky, čo by viedlo k úspore drahocenného času.
zdroj: https://www.teraz.sk/zahranicie/europska-komisia-da-tri-miliary-eur-na/457578-clanok.html
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Aktualizácia 02.04.2020 - Po pandémii môže naštartovať ekonomiku obnova budov a nájomné bývanie
Oblasť obnovy budov na Slovensku je zanedbaná.
Bratislava 2. apríla (TASR) – Po pandémii nového koronavírusu môže pomôcť naštartovať ekonomiku aj obnova budov a podpora nájomného bývania, tvrdí platforma Budovy pre budúcnosť. Médiá o tom informovala riaditeľka platformy Katarína Nikodemová.
Nikodemová upozorňuje, že okrem krátkodobých opatrení treba myslieť aj na to, čo bude po prekonaní pandémie.
„Investície do obnovy budov a podpora nájomného bývania efektívne stimulujú miestne a regionálne ekonomiky, vytvárajú kvalitné pracovné miesta v stavebníctve a podporujú ekonomickú dynamiku v ďalších službách a priemysle,“ uviedla Nikodemová s tým, že zároveň vytvárajú aj investičné príležitosti v sektore nehnuteľností.
Platforma navrhuje vláde šesť krokov, ktoré by mohli prispieť k rozumným a rýchlym opatreniam na obnovu ekonomiky. Navrhuje presunúť finančné prostriedky v rámci prioritných osí v Operačnom programe Kvalita životného prostredia do nových výziev na obnovu verejných budov, pri zarátaní spolufinancovania by to mohlo priniesť 120 miliónov eur investičných projektov, ktoré sú pripravené na okamžitú realizáciu.
Žiada tiež, aby sa pri príprave nového programového obdobia zabezpečil dostatok finančných prostriedkov z Európskych štrukturálnych a investičných fondov. Tie by mohli efektívne generovať potrebné investície v tempe troch percent ročne.
Od vlády tiež chce, aby výraznejšie stimulovala prísun súkromného kapitálu, pretože po kríze podľa nej nebude dostatok verejných prostriedkov. Taktiež si myslí, že by bolo potrebné zefektívniť existujúci dotačný program na zatepľovanie rodinných domov a zvážiť využívanie výnosov z emisných povoleniek na podporu energeticky efektívnej obnovy budov.
Do konca roka 2020 by tiež podľa platformy mala vláda prijať akčný plán na rozvoj nájomného bývania. Ten by sa mal implementovať v roku 2021, aby mohol začať prinášať výsledky v roku 2023.
Platforma tiež upozorňuje, že oblasť obnovy budov na Slovensku je zanedbaná. „Len pri školách je v hre komfort a zdravé vnútorné prostredie pre 1,2 milióna detí a takmer 100 000 učiteľov,“ upozornila Nikodemová a dodala, že rovnako zanedbané je aj nájomné bývanie, ktoré predstavuje iba šesť percent bytov bytového fondu.
zdroj: https://www.teraz.sk/ekonomika/bpb-po-pandemii-moze-nastartovat-e/457522-clanok.html
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Aktualizácia 31.03.2020 - Ministerstvo financií predstavilo opatrenia v rámci „Lex korona“
Posuny termínov, odloženie daňových exekúcií, pomoc pre neziskové organizácie, či samosprávy. To je len časť z veľkého balíka opatrení, ktorý navrhlo Ministerstvo financií SR a dnes ho schválili ministri na rokovaní vlády. Balík opatrení pod názvom Lex korona je rozdelený do troch oblastí: dane, finančný trh a rozpočtové pravidlá. Ide o návrhy, ktoré by mali pomôcť daňovníkom, podnikateľom, či malým a stredným firmám, zvládnuť náročné ekonomické obdobie spôsobené koronavírusom.
V daňovej oblasti zavádza Ministerstvo financií SR a Finančná správa SR posuny termínov daňových priznaní, ročných zúčtovaní za zamestnancov, účtovných závierok, a posun termínov bude aj v prípade výročných správ. Cieľom ministerstva financií je čo najviac odbremeniť podnikateľov od povinností, ktoré môžu znamenať zvýšené finančné náklady a administratívnu záťaž.
Opatrenia zároveň prinášajú zastavenie daňových exekúcií a niektorých daňových kontrol, ktoré realizuje finančná správa. Jeden z návrhov tiež zabezpečí to, aby neziskové organizácie neprišli o darované 2% resp. 3% z dane z príjmu.
Ministerstvo financií myslí aj na malé a stredné podniky, ktorým rezort pomôže formou záruk za úvery a bonifikácie úrokov k úverom poskytovaným zo strany Exportno-importnej banky SR a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky.
„Ministerstvo financií robí všetko preto, aby sme pomohli živnostníkom a malým podnikom zvládnuť toto náročné obdobie. Ide o opatrenia, ktoré majú obmedziť zbytočné papierovačky a na druhej strane majú aspoň na čas ušetriť podnikateľom finančné prostriedky. Máme pripravené aj ďalšie opatrenia, ktoré predstavíme v najbližších dňoch,“ povedal podpredseda vlády a minister financií Eduard Heger.
Opatrenia sa dotknú aj miest, obcí a vyšších územných celkov. Samosprávy budú môcť až do konca roka 2021 používať na svoje bežné výdavky aj financie z rezervných fondov, kapitálových príjmov a úverov. Cieľom je, aby samosprávy mohli financovať mimoriadne výdavky v súvislosti s koronavírusom, ale aj reagovať na výpadok vlastných daňových príjmov.
Daňová oblasť:
• Posunutie zákonných lehôt pri dani z príjmov na podanie daňových priznaní, hlásení, ročných zúčtovaní za zamestnancov, oznámenia a odvedenia dane z nepeňažného príjmu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a dani z motorových vozidiel v špecifických prípadoch.
• Posun lehôt pre účtovné závierky, výročné správy a správy audítora a ich uloženie do registra účtovných závierok a plnenia povinností pri vedení účtovníctva.
• Opatrenia pre tretí sektor aby sa dostali k asignovaným finančným prostriedkom (2% resp.3% zo zaplatenej dane).
• Oslobodenie od dovozného cla a DPH pri dovoze zdravotníckeho materiálu z tretích krajín.
• Neaktualizovanie zoznamov (počas pandémie) daňových dlžníkov a platiteľov DPH, ktorý porušili svoje povinnosti.
• Prerušenie daňových kontrol a daňových konaní, okrem tých, ktorých výsledkom je vracanie finančných prostriedkov (kontrola nadmerných odpočtov, vyrubovacie konanie o daňovom preplatku).
• Odloženie daňových exekúcií.
• Odpustenie zmeškania lehoty zo zákona bez žiadosti, t. j. bez poplatku a potreby vydania rozhodnutia, okrem podania daňového priznania a platenia daní.
• Neplatenie správnych poplatkov za úkony, ktoré je potrebné vykonať v dôsledku pandémie.
• Zosúladenie doručovania s novými pravidlami pošty.
Finančný trh:
• Poskytnutie pomoci Ministerstva financií SR pre mikropodniky a malé a stredné podniky formou záruk za úvery a bonifikácie úrokov k úverom poskytovaným pre tieto podniky zo strany Exportno-importnej banky Slovenskej republiky a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. na udržanie ich prevádzky.
• Mimoriadne oprávnenia Národnej banky Slovenska pre prípad, že jej budú okolnosti súvisiace s obdobím pandémie brániť v riadnom plnení povinností vyžadovaných osobitnými predpismi.
Rozpočtové pravidlá:
• V období pandémie sa umožňuje poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu všetkými poskytovateľmi podľa poslednej aktualizácie zoznamu daňových a colných dlžníkov pred obdobím pandémie.
• V súvislosti s pandémiou sa v roku 2020 na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia vytvára legislatívny priestor pre vládu na prevzatie úveru aj nad rámec splnomocnenia ustanoveného v zákone o štátnom rozpočte.
• Umožňuje sa z dôvodu pandémie posunúť lehotu na použitie bežných výdavkov štátneho rozpočtu z minulého roku z 31.3. 2020 do dvoch mesiacov po skončení obdobia pandémie.
• Počas obdobia pandémie sa umožňuje uvoľniť reguláciu poskytovania preddavkov z verejných prostriedkov.
• Umožňuje sa v období pandémie prerušiť všetky správne konania vo vzťahu k porušeniu finančnej disciplíny.
• V období pandémie sa umožňuje pre obce, ktoré hospodária v rozpočtovom provizóriu (prekročiť mesačný limit 1/12 celkových výdavkov schváleného rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka s cieľom umožniť financovanie mimoriadnych výdavkov; poskytovanie dotácií právnickým osobám a fyzickým osobám-podnikateľom na podporu všeobecne prospešných služieb, všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov, na podporu podnikania a zamestnanosti podľa vlastných VZN).
• V období pandémie až do konca roka 2021 sa umožňuje subjektom územnej samosprávy na základe rozhodnutia svojho zastupiteľstva použiť na úhradu bežných výdavkov aj prostriedky rezervného fondu, prípadne svoje kapitálové príjmy alebo prostriedky získané z návratných zdrojov financovania. Cieľom opatrenia je možnosť využiť všetky disponibilné zdroje samospráv na úhradu výdavkov v súvislosti s pandémiou a súčasne riešiť predpokladaný negatívny dopad pandémie na daňové príjmy samospráv, najmä príjmy z DPFO.
• Počas trvania pandémie sa umožňuje obciam, ktoré hospodária v ozdravnom režime alebo nútenej správe použiť na úhradu výdavkov vyvolaných pandémiou prostriedky aj nad rámec výdavkov ozdravného, resp. krízového rozpočtu.
• V roku 2020 sa umožňuje obciam a vyšším územným celkom vykonávať zmeny rozpočtu, ktorými sa zvýši schodok aj po 31. auguste.
• Počas trvania pandémie sa upúšťa zo strany subjektov územnej samosprávy dodržiavať lehoty (pri poskytovaní údajov do rozpočtového informačného systému pre samosprávu RIS.SAM rozpočet; dodržať lehoty spojené s vypracovaním a schválením svojich záverečných účtov a overovaním účtovnej závierky; dodržiavať lehoty ustanovené zákonom počas trvania ozdravného režimu alebo nútenej správy).
Zároveň dáme do pozornosti príslušné uzenesenie Vlády Slovenske republiky: https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution?NegotiationID=1045
zdroj: https://www.mfsr.sk/sk/
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Aktualizácia 30.03.2020 - Prvá pomoc podnikateľom z dielne ministerstva financií
Ministerstvo financií SR pripravilo prvý balík opatrení na zmiernenie dopadov koronavírusu pre podnikateľov. Opatrenia sú súčasťou balíčka „Prvej pomoci zamestnancom, firmám a SZČO“, ktoré boli koncom minulého týždňa predstavené vládou. Za rezort financií je to poskytnutie bankových záruk, odklad platenia preddavkov dane z príjmu, či možnosť započítania si doteraz neuplatnenej straty. Ide o opatrenia číslo 3., 6. a 7.
Opatrenia za ministerstvo financií sa týkajú predovšetkým daňovej agendy a bankových záruk. Jedným z opatrení, ktoré v nedeľu predstavila v rámci balíčka pomoci vláda, je odklad platenia preddavkov dane z príjmu. Tento návrh sa týka všetkých daňovníkov, ktorým v danom mesiaci klesnú tržby (resp. príjem, alebo obrat) o viac ako 40%, oproti rovnakému mesiacu minulého roka a túto skutočnosť oznámi finančnej správe formou čestného vyhlásenia. Opatrenie začína platiť od apríla 2020. Objem tržieb a porovnanie s predchádzajúcim rokom si musí urobiť každý daňovník sám. V prípade, že mu tržby v danom mesiaci klesli o viac ako 40%, oznámi elektronicky formou čestného vyhlásenia finančnej správe, teda správcovi dane, že v danom mesiaci, resp. štvrťroku nebude platiť preddavky na daň z príjmu. Toto oznámenie (čestné vyhlásenie) musí urobiť v každom mesiaci, resp. štvrťroku počas trvania mimoriadnej situácie, v ktorom chce, aby mu bolo platenie preddavkov odložené. Nezaplatené preddavky bude povinný vyrovnať v daňovom priznaní za rok 2020, teda do marca 2021. Toto opatrenie sa týka všetkých podnikateľov, bez obmedzenia počtu zamestnancov, či výšky príjmu, teda tak malých firiem, SZČO, ako aj veľkých spoločností. Tí, ktorým tržby neklesli, môžu stále využívať ustanovenie zákona o dani z príjmu, ktoré daňovníkom umožňuje požiadať správcu dane o úpravu platenia preddavkov dane z príjmu inak.
Ďalším opatrením je umožnenie započítať si doteraz neuplatnené straty od roku 2014. Toto opatrenie sa týka tých podnikateľov, ktorí podávajú daňové priznanie za rok 2019 v čase od 1.1.2020 do 31.12.2020. To znamená, že aj daňovník, ktorý podal daňové priznanie z dôvodu hospodárskeho roku v januári, februári 2020 si môže cez inštitút dodatočného daňového priznania túto daňovú stratu douplatňovať. Pri umorovaní tejto straty sa postupuje tak, že ostáva v platnosti zákonný režim uplatňovania straty v minulosti, a len tá časť straty, ktorá nemohla byť uplatnená zákonným spôsobom vzhľadom na výšku základu dane v minulých rokoch, ostáva dnes ako možnosť jej jednorazového doumorovania.
V rámci prvej pomoci podnikateľom pripravilo MF SR v spolupráci zo Slovak Investment Holding (SIH) schému bankových záruk a úrokových dotácií pod názvom SIH antikorona záruka. SIH vyčlenil z európskych peňazí 38 mil. eur., ktoré budú tvoriť záruku za úvery poskytnuté klientom zo strany zazmluvnených komerčných bánk. Pomoc vo forme úverov na preklenutie nepriaznivého obdobia je určená pre živnostníkov a malé a stredné podniky. Klienti bánk tak budú môcť využívať zvýhodnené úvery až do výšky 1,2 milióna eur. Celkovo banky poskytnú v rámci tejto schémy úvery vo výške viac než 80 mil. eur. Malo by ísť o maximálne 4 ročné úvery, vrátane 12 mesačného odkladu splátok istiny aj úroku. Úroková dotácia bude až do výšky 4%, to znamená, že úroky bude znášať SIH a klient môže v prípade udržania zamestnanosti získať úver nízko-úročne až bezúročne. Podporené podniky budú môcť úverové zdroje použiť na svoje investičné a prevádzkové náklady v záujme udržania zamestnanosti. Prejavenie záujmu bánk o spoluprácu a dokladanie splnenia kritérií sa očakáva v priebehu apríla, následne môžu banky poskytovať SIH antikorona úvery svojim klientom.
zdroj: https://www.mfsr.sk/sk/
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Aktualizácia 29.03.2020 - Zamestnancom v karanténe a rodičom na OČR bude hradených po celú dobu 55 % ich hrubej mzdy.
Bratislava 29 marca (TASR) - Vláda pripravila balík prvých opatrení na pomoc ekonomike zasiahnutej pandémiou nového koronavírusu. Zatiaľ ich je sedem, nazvaných Prvá pomoc zamestnancom, firmám a živnostníkom. Informoval o tom v nedeľu premiér Igor Matovič (OĽaNO) s predstaviteľmi ostatných koaličných strán.
Náklady na tieto opatrenia môžu dosiahnuť 1,5 miliardy eur, teda viac ako 1 % hrubého domáceho produktu (HDP) mesačne. Opatrenia sa budú prijímať v skrátenom legislatívnom konaní, vláda a parlament ich bude prijímať v priebehu nasledujúceho týždňa.
Štát plánuje preplatiť 80 % platu zamestnancov vo firmách, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté. Takisto poskytne príspevky pre živnostníkov a zamestnancov podľa konkrétnej miery poklesu tržieb danej firmy.
Vláda poskytne aj bankové záruky vo výške 500 miliónov eur mesačne, aby boli schopné refinancovať podnikateľov za výhodných podmienok.
Zamestnancom v karanténe a rodičom na OČR bude hradených po celú dobu 55 % ich hrubej mzdy.
Vláda pripravila aj odklad platby odvodov za zamestnávateľa pri poklese tržieb o viac ako 40 % a odklad preddavkov dane z príjmu pri poklese tržieb o viac ako 40 %. Podnikatelia si budú môcť tiež započítať naraz doteraz neuplatnenú stratu od roku 2014.
"Rozsah tejto pomoci bude pri priamej pomoci do výšky jednej miliardy eur mesačne a pri bankových zárukách do pol miliardy eur mesačne," vyčíslil minister financií SR Eduard Heger (OĽaNO) s tým, že Slovensko sa tak zaradilo medzi krajiny, ktoré rázne a masívne pomáhajú ekonomike postaviť sa na nohy v období po kríze. Významné zdroje môžu krajiny eurozóny získať prostredníctvom Európskej centrálnej banky (ECB).
Ako uviedol vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), opatrenia nie sú určené na to, aby pokryli firmám zisky, ale aby zmiernili dosah opatrení proti pandémii na ekonomiku krajiny. "Nie sú to všetky opatrenia, budeme predstavovať ďalšie možno desiatky drobnejších opatrení, o to presnejšie cielených," avizoval. Ako príklad uviedol opatrenia na pomoc cestovným kanceláriám.
Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) uviedol, že preplatenie 80 % platu zamestnanca firmám, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté je pre firmy výhodné, pretože zamestnávateľov to nebude stáť nič. Cieľom je udržať zamestnancov v pracovnom pomere.
Krajniak zároveň dodal, že opatrenia pre zamestnancov a zamestnávateľov budú platiť len pre tých, ktorí nepracujú. "Máme asi 800.000 zamestnancov a 200.000 SZČO, ktorí nepracujú," vyčíslil a zdôraznil, že administratívne to bude veľmi náročné. Avizoval, že 80 % platu zamestnanca a príspevky pre SZČO sa začnú vyplácať 15. apríla.
Sulík ďalej apeloval na zamestnancov, aby zvážili každú jednu výpoveď. "Bolo by to veľmi nešťastné," zdôraznil. Matovič upozornil, že pomoc nebude poskytnutá na zamestnanca, ktorý je vo výpovednej dobe. Jedna firma môže aj vzhľadom na európsku legislatívu získať celkovú pomoc do 200.000 eur mesačne.
Podľa vyjadrení na tlačovej besede dňa 29.03.2020, bude žiadosti o preplatenie mzdových nákladov možné podávať už od 06.04.2020.
zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/vlada-pripravila-prve-rychle-opatreni/456383-clanok.html?fbclid=IwAR1i_QCke_vtJrkAcMssjLX9XdtVexAdNORs_p4zTt4tGwKKDRiqFZib8Go
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Aktualizácia 27.03.2020 - V. Remišová žiada EK o uvoľnenie pravidiel pri využití eurofondov
Remišová sa v nasledujúcich dňoch plánuje stretnúť so všetkými ministrami novej vlády, aby sa dohodli, kam môžu voľné prostriedky hneď presmerovať.
Bratislava 27. marca (TASR) – Vicepremiérka pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za Ľudí) žiada Európsku komisiu (EK) o uvoľnenie pravidiel, aby bolo Slovensko schopné peniaze z eurofondov čo najrýchlejšie presmerovať na boj proti novému koronavírusu. Médiá o tom informovalo oddelenie komunikácie Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. EK zároveň plánuje na sanáciu škôd spôsobených pandémiou využiť 37 miliárd eur.
"Potrebujeme podporiť živnostníkov, podnikateľov, aby sme pomohli firmám udržať pracovné miesta. Potrebujeme peniaze pre nemocnice a našich zdravotníkov na nákup zdravotníckeho materiálu. Musíme urýchlene riešiť finančnú a pracovnú situáciu ľudí, ktorí musia ostať v dôsledku opatrení proti novému koronavírusu doma, aby vôbec prežili túto ťažkú situáciu," vymenovala Remišová.
Vicepremiérka žiada, aby mali členské krajiny rozviazané ruky pri presúvaní peňazí medzi operačnými programami bez potreby schválenia zo strany EK. "Podmienkou však je, že presunutých môže byť osem percent alokácie prioritnej osi, avšak maximálne do výšky štyroch percent alokácie celého programu," vysvetlil úrad.
V najväčšej miere by sa mali zmeny dotknúť Európskeho fondu na podporu regionálneho rozvoja, v rámci ktorého sa rozsah oprávnených aktivít rozšíri o prevádzkový kapitál pre malé a stredné podniky a zdravotnícke vybavenie.
Z eurofondov by sa tak mohol viac podporiť napríklad systém zdravotnej starostlivosti, najmä financovanie zdravotníckych zariadení, liekov, testov či prevencie chorôb. "Takisto z Európskeho sociálneho fondu môžu byť podporené krátkodobé pracovné dohody a komunitné služby pre starších a chorých ľudí, ako aj nábor zamestnancov. Európsky fond regionálneho rozvoja by v prípade potreby mal podporovať financovanie prevádzkového kapitálu v malých a stredných podnikoch, a to aj poskytovaním grantov," dodal úrad s tým, že členské štáty by tak mohli poskytovať úvery pre firmy v ťažkej situácii.
Remišová sa v nasledujúcich dňoch plánuje stretnúť so všetkými ministrami novej vlády, aby sa dohodli, kam môžu voľné prostriedky hneď presmerovať. Predchádzajúca vláda nám zanechala eurofondy v katastrofálnom stave. Mnohé podporené projekty sú nezmyselné, zle riadené a čakajú nás veľké korekcie a prepadnutie stámiliónov eur," dodala vicepremiérka s tým, že tento chaos sa bude snažiť upratať a urobí všetko pre to, aby peniaze neprepadli a použili sa tam, kde sú najviac potrebné.
zdroj: https://www.teraz.sk/ekonomika/v-remisova-ziada-ek-o-uvolnenie-pra/456022-clanok.html?fbclid=IwAR05sRshMPxrhDfHYEjRgM4IOYqhZBAe6jBfK5GyDjadVvBSWTGDgkL0Lew
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Aktualizácia 24.03.2020 - Na zmiernenie dopadov opatrení proti šíreniu koronavírusu by mali ísť nezazmluvnené a voľné zdroje EÚ v objeme 4 miliardy eur
Na zmiernenie dopadov koronavírusu by mali ísť nezazmluvnené alebo voľné finančné prostriedky zo zdrojov Európskej únie v objeme 4 miliardy eur. Ako v pondelok informovala podpredsedníčka vlády SR pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí), je potrebné okamžite urobiť audit výziev, ktoré v súčasnosti bežia, aby sa tieto peniaze mohli použiť tam, kde sú najviac potrebné.
"V súčasnosti sú tri najväčšie oblasti, kde bude potrebné presúvať eurofondy. Jednou oblasťou sú malé a stredné podniky, druhou oblasťou sú zdravotnícke zariadenia a treťou oblasťou je Operačný program Ľudské zdroje. To znamená na pomoc ľuďom, ktorí buď sú v karanténe, nemôžu robiť, alebo sú najviac postihnutí následkami koronavírusu," povedala Remišová po prevzatí úradu vicepremiérky. Po príslušných zmenách kompetenčného zákona bude vykonávať aj funkciu ministerky pre investície a regionálny rozvoj.
Slovensko od Európskej komisie žiada čo najflexibilnejšie pravidlá pre eurofondy, aby podľa vicepremiérky mohlo prostriedky presúvať medzi jednotlivými prioritnými osami operačných programov a okamžite ich použiť tam, kde je to najviac potrebné na zníženie následkov krízy v súvislosti s koronavírusom. "Komunikujeme s Európskou komisiou, budeme sa snažiť, aby pravidlá na použitie eurofondov boli čo najflexibilnejšie a 4 miliardy eur, ktoré sú zatiaľ nezazmluvnené, sa budeme snažiť okamžite presmerovať tam, kde sú momentálne najpotrebnejšie," poznamenala Remišová. Uvedomuje si, že momentálne je mimoriadne vážna situácia a je potrebné, aby všetky štátne orgány pracovali sedem dní v týždni, 24 hodín denne na riešení následkov krízy spojených s koronavírusom.
Pomoc z eurofondov je podľa vicepremiérky potrebné v prvom rade presunúť na vybavenie zdravotníckych zariadení, na krátkodobé zamestnanie učiteľov a vzdelávacie programy. "Takisto treba presmerovať finančné prostriedky na zvládanie mimoriadnych udalostí, ktoré pôjdu z rôznych operačných programov, a na podporu malých a stredných podnikov a živnostníkov," priblížila Remišová. Peniaze by podľa nej mohli ísť aj na náhradu časti miezd ľudí postihnutých krízou. Bývalú vládu kritizovala za veľmi pomalé čerpanie eurofondov, v dôsledku čoho podľa nej prepadol veľký objem eurofondov, len za rok 2018 viac ako sto miliónov eur. "Keby neprepadli, teraz by sme ich mohli použiť oveľa efektívnejšie. Nie som rada, že sa eurofondy nečerpali načas a zmysluplne, pretože kvôli tomu sme o tie peniaze prišli. Tým, že čerpanie je na malej úrovni (30 % z celého objemu peňazí), môžeme tieto prostriedky presmerovať tam, kde sú potrebné. Samozrejme, v súčinnosti s Európskou komisiou," uviedla Remišová. Očakáva, že suma 4 miliardy eur bude rozložená do konca tohto roka, pričom treba určiť priority každého rezortu, vypísať jednoduché výzvy bez byrokracie, aby peniaze mohli použiť veľmi rýchlo.
Bývalý vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD) ocenil, že Remišová pokračuje v jeho práci a snaží sa čo najviac nevyčerpaných eurofondov presunúť na boj s koronavírusom. "Pred mojim odchodom sme vyrokovali s Európskou komisiou 527 miliónov eur, ktoré sa dajú využiť hneď, stačí len vypísať výzvy. Návrhy na tieto výzvy má od nástupu do funkcie na svojom úrade, mali ich pripraviť jednotlivé riadiace orgány," uviedol Raši. Ešte minulý týždeň podľa neho s Európskou komisiou vyrokovali, že môžeme na boj s koronavírusom presunúť 8 percent alokácie, teda takmer 1,5 miliardy eur. Tieto peniaze sa budú dať využiť na preplatenie testov, zdravotníckych pracovníkov, ale aj na pomoc prevádzkam, ktoré musia mať zatvorené, na platy zamestnancov, ktorí sa podieľajú na boji s koronavírusom, na ochranné prostriedky, či pre firmy, ktoré museli prerušiť výrobu, pre políciu. "Takto môžeme refundovať výdavky od 1. 2. 2020," priblížil Raši.
Zastaviť rozbehnuté výzvy a snažiť sa presunúť 4 miliardy eur je podľa Rašiho absolútne nereálne. Tvrdí, že to môže veľmi vážne ohroziť rozbehnuté projekty, ako napríklad regionálny rozvoj, ochranu životného prostredia či projekty v oblasti zvyšovania zamestnanosti. "Mnohé sú na seba naviazané a reálne by hrozilo, že tieto peniaze nám Európska komisia neumožní vyčerpať na boj s koronavírusom. Na pripravované projekty ich nestihneme vyčerpať a budeme ich musieť vracať do Bruselu. Slovensko tieto peniaze potrebuje a nemôže ich nechať prepadnúť," upozornil Raši. Skôr odporúča Remišovej, aby začala rokovať s Bruselom o špeciálnom balíku peňazí na minimalizáciu škôd spojených s koronavírusom a využila tieto peniaze. "Sama Európska komisia ich plánuje vyčleniť pre krajiny postihnuté pandémiou. Ich využitím by Remišová neohrozila eurofondy a pomoc regiónom, o ktorej tak oduševnene hovorila v predvolebnej kampani," dodal Raši.
zdroj: https://www.partnerskadohoda.gov.sk/
_________________________________________________________________________________________________________________________________
Aktuálizácia 22.03.2020 - Avizovaná pracovná verzia opatrení na podporu slovenskej ekonomiky zasiahnutej pandémiou koronavírusu z dielne koaličenej strany SAS.
1. Vozidlám, ktorým skončila platnosť technickej kontroly a emisnej kontroly v čase od 1.3. do 30.9. sa predlžuje platnosť technickej kontroly a platnosť emisnej kontroly o tri mesiace.
2. Odpustenie dane z motorových vozidiel za druhý kvartál (pri preddavkoch, resp. refundácia nad sumu 100 € pri celoročnej platbe vopred).
3. Automaticky (bez podávania žiadosti, či oznámenia) voliteľný odklad povinnosti podať riadne ročné daňové priznanie pre fyzické a právnické osoby, z doterajšieho 31. 3. 2020 na 30. 6. 2020 (aby ten, kto má preplatok, mohol dostať vratku skôr), vrátane zamestnávateľov podávajúcich daňové priznania za svojich zamestnancov a tiež posun termínu pre poukázanie 2% do 30.6.,.
4. Odloženie povinnosti zaplatiť daň z príjmu fyzických a právnických osôb do 30. 9. 2020, bez žiadosti či oznámenia a bez úrokov z omeškania.
5. Zrušenie povinnosti platiť preddavky na daň z príjmu fyzických a právnických osôb do 30.9.2020 (teda až od okt. 2020) a odpustenie príslušných úrokov. Chýbajúce preddavky sa prejavia až v ročnom zúčtovaní.
6. Odloženie povinnosti platiť zdravotné a sociálne odvody za mesiace február, marec a apríl 2020, bez záznamu v registri neplatičov.
Odvody za máj by boli splatné v riadnom termíne (jún). Výška dočasne nezaplatených odvodov sa následne rozpočíta bezúročne na 18 mesačných splátok, ktoré budú splatné od júla 2020 do decembra 2021.
Opatrenie by platilo len pre maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby (v zmysle opatrenia č. 2595 ÚVZ SR), ako aj konkrétne odôvodnené prípady (firmy, ktoré dodávajú výlučne maloobchodu a pod.) a tie prevádzky, ktoré boli postihnuté zatvorením škôl (napríklad súkromné škôlky).
7. Odloženie povinnosti platiť DPH za mesiace február, marec a apríl 2020. DPH za máj by bola splatná v riadnom termíne (25. jún).
Výška dočasne nezaplatenej DPH sa následne rozpočíta bezúročne na 18 mesačných splátok, ktoré budú splatné od júla 2020 do decembra 2021.
Opatrenie by platilo len pre maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby (v zmysle opatrenia č. 2595 ÚVZ SR), ako aj konkrétne odôvodnené prípady (firmy, ktoré dodávajú výlučne maloobchodu a pod.) a tie prevádzky, ktoré boli postihnuté zatvorením škôl (napríklad súkromné škôlky)
8. Prednostné ukončenie kontrol DPH tam, kde daňový subjekt žiadal o vratku DPH. Stanoviť sumu 10 tisíc €, ktorá musí byť zamietnutá alebo vyplatená najneskôr do 30.4. a sumu 50 tisíc €, ktorá musí byť zamietnutá alebo vyplatená do 31.5.
9. Zavedenie inštitútu „Karanténna PN a OČR“. Dávku v PN a OČR (55% z hrubého platu, cca 70% z čistého platu) by od prvého dňa (najskôr od 9.3.) hradila Sociálna poisťovňa. Karanténna PN sa uplatní, ak musí ísť zamestnanec do karantény alebo o nej rozhodne zamestnávateľ v prípade, že musel zavrieť / obmedziť prevádzku.
Opatrenie by platilo len pre maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby (v zmysle opatrenia č. 2595 ÚVZ SR), ako aj konkrétne odôvodnené prípady (firmy, ktoré dodávajú výlučne maloobchodu a pod.) a tie prevádzky, ktoré boli postihnuté zatvorením škôl (napríklad súkromné škôlky)
10. Umožniť zamestnávateľovi prejsť na náhradu mzdy vo výške 60% z platu v prípade prekážok na strane zamestnávateľa, bez predošlého súhlasu odborov, § 142 bod 4 Zákonníka práce.
11. Vyhlásenie celozávodnej dovolenky / nariadenie hromadného čerpania dovolenky bez predchádzajúceho súhlasu zástupcov zamestnancov, avšak s ich informovaním aspoň 3 dni pred začatím.
12. Zmeniť pravidlá hromadného prepúšťania z 20 resp. 30 zamestnancov na „20 resp. 30 zamestnancov alebo najviac 5% zamestnancov k predošlému mesiacu“.
13. Vyplácanie odstupného v mesačných splátkach.
14. Predĺženie lehoty na zaplatenie colného dlhu z 10 na 40 dní pre dovozcov z tretích krajín.
15. Posunutie povinnosti cestovných kancelárií vrátiť peniaze pri stornovaní zájazdu zo 14 na 45 dní, 36. Zákon č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch- § 20 bod 4.
16. Odpustenie povinnosti platiť minimálne odvody živnostníka za mesiace marec, apríl a máj
17. Prerušenie živnosti najmenej na 1 mesiac (dnes 6 mesiacov), na neurčito, najviac však na tri roky.
18. Zrušenie všetkých limitov pre odpis daňovej straty.
19. Zrýchlenie daňovej uznateľnosti nedobytných pohľadávok (1 rok po splatnosti 50%, 2 roky po splatnosti 100%)
20. Refundácia úrokov z úverov a lízingov za mesiace marec, apríl máj, pre maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby (postihnuté opatrením č. 2595 ÚVZ SR) cez SZRB (?) – na základe žiadosti, pre FO a PO.
21. Odklad splátok bankových úverov (aj ŠFRB) o tri mesiace (vyrokovať s bankami, ako protihodnota môže slúžiť neplatenie bankového odvodu), bez uvedenia v zozname dlžníkov, bez možnosti nárokovania predčasného splatenia úverov zo strany bánk.
Tieto tri mesačné splátky by sa zaradili na koniec splátkového kalendáru, pre maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby (postihnuté opatrením č. 2595 ÚVZ SR) a tiež odsun zasielania výkazov bankám.
22. Refundácia nájomného za prevádzky, ktoré boli uzavreté na základe opatrenia ÚVZ SR č. 2595 z 15.3., ako aj konkrétne odôvodnené prípady (firmy, ktoré dodávajú výlučne maloobchodu a pod.) a tie prevádzky, ktoré boli postihnuté zatvorením škôl (napríklad súkromné škôlky) (domyslieť proces, kto konkrétne bude refundovať? Vytvorenie koronavírusového krízového fondu z prostriedkov EÚ?)
23. Refundácia škôd vzniknutých zatvorením maloobchodných prevádzok na tovare podliehajúcemu skaze (napríklad živé kvety, výsadbový tovar, sezónny tovar... sem presne definovať druhy tovaru). Pokiaľ možné, refundovať z prostriedkov EÚ).
24. Zrušenie výkonu kontrol do 30.9. (platí pre novozačaté kontroly, prebiehajúce sa dokončia):
a. Regionálne úrady verejného zdravotníctva SR- kontroly zamerané na plnenie ohlasovacej povinnosti, evidenčnej povinnosti (meranie a zaznamenávanie teplôt) a dodržiavanie HACCP, s výnimkou prípadov, kedy došlo k podozreniu na poškodenie zdravia spotrebiteľa.
b. Národný inšpektorát práce a regionálne inšpektoráty práce-všetky kontroly
c. Slovenský metrologický inšpektorát- kontroly zamerané na plnenie evidenčnej povinnosti, plnenie povinností súvisiacich s overením určených a povinných meradiel
d. Slovenská obchodná inšpekcia- napr. plnenie povinnosti vyplývajúcich z vyhlášky MH SR č.277/2008
e. veterinárne
f. fytosanitárne - Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky
g. Sociálna poisťovňa
h. revízie spotrebičov
i. kontroly BOZP (vrátane u správcov bytových domov)
j. Životné prostredie
k. Technická inšpekcia
l. Okresné riaditeľstvo Hasičského a Záchranného zboru
m. Telekomunikačný úrad
n. ÚRSO
o. Slovenským metrologickým inšpektorátom u správcov bytových domov
p. krmovinové (ÚKSUP)
25. Predĺženie doby uloženia doporučených zásielok o 7 dní, platnosť do 30.9.
26. Predĺženie lehôt o 90 dní, ak nie je uvedené inak:
a. podanie DPH priznania (o 30 dní)
b. mzdové hlásenia a hlásenia do zdravotných poisťovní a sociálnych poisťovní, predĺženie termínu na doloženie PN a OČR (o 60 dní)
c. oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou z nepeňažných plnení prijatých od držiteľov; nepeňažné daňové priznania lekárov
d. preventívne lekárske prehliadky zamestnancov (90 dní po skončení mimoriadneho stavu); podávanie elektronických žiadostí GSAA
e. odklad prehliadok potrebných k získaniu alebo predĺženiu oprávnení (osvedčení o odborných spôsobilostiach) a tiež potrebných pre výkon definovanej činnosti (napr. práca pod napätím, práca v noci, práca vo výškach).
f. miestne zisťovania
g. pravidelné účtovné uzávierky
h. povinnosti podmienené zasadnutím valnej hromady a.s., konanie členských schôdzí a valných zhromaždení, členských schôdzi družstva
i. povinnosti podmienené ukladaním dokumentov obchodných spoločností a družstva do obchodného registra
j. revízie spotrebičov, iné revízne činnosti
k. výmena určených meradiel
l. povinné vzdelávania
m. kontroly BOZP
n. obhliadky vonkajších a vnútorných vyhradených technických zariadení (o 90 dní)
o. podávanie elektronických žiadostí GSAA
p. plnenie záväzkov plynúcich zo zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v nadväznosti na plnenie časového harmonogramu realizácie projektov
27. Zrušenie oznamovacích a reportingových povinností do 30.9. – Infrastat, štatistické zisťovanie, výkaz spotrebiteľských obalov, reporty certifikovanej produkcie BIO výrobkov
(rozdiel k predošlému bodu je ten, že v tomto bode uvedené povinnosti by zanikli, zatiaľ čo v predošlom bode uvedené povinnosti by sa len predĺžili)
28. Plošné moratórium na udeľovanie sankcií v období 1.3. až 30.9. v oblastiach:
a. nemožnosť riadne a včas splniť verejnú zákazku,
b. neplnenie odberových diagramov elektriny a plynu u odberateľov, rovnako aj prekročenie odberových diagramov
Návrh textu:
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v svojej pôsobnosti vykonáva cenovú reguláciu voči regulovaným subjektom a nastavuje pravidlá, v zmysle Zákona o regulácii, pre obdobie bežnej situácie.
Nakoľko od 12.3.2020 je vyhlásená mimoriadna situácie v zmysle § 3 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, Úrad v záujme ochrany odberateľov elektriny pristupuje k prijatiu opatrenia v regulácii elektroenergetiky.
Nakoľko existuje v súvislosti so šírením epidémie na území Slovenskej republiky všeobecný hospodársky záujem na mimoriadnej regulácii v rámci elektroenergetiky, Úrad prijíma toto opatrenie v zmysle §16 ods. 4 písm. a/ Zákona o regulácii 250/2012 Z.z.
Keďže odberateľ môže mať počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a povinnej karantény významné zmeny odberu elektriny, ktoré nemohol vopred predvídať, určuje Úrad až do skončenia mimoriadnej situácie regulovaným subjektom fakturovať tarify za rezervovanú kapacitu na základe skutočne nameranej hodnoty po skončení mesiaca a nie na základe nahlásenej hodnoty rezervovanej kapacity, pokiaľ o to odberateľ písomne požiada. Tarifa, ani sadzba za rezervovanú kapacitu sa týmto opatrením nemení.
c. prekročená platnosť vodomerov na teplú a studenú vodu, vyhradených technických zariadení, požiarnych zariadení, pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov neplnenie ukazovateľov v Zmluvách o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
d. z dodatočných daňových priznaní za február až jún 2020
e. neabsolvovanie povinnej kontroly technického stavu a/alebo emisnej kontroly vozidla v období od 1.3.2020 do 31.8.2020
29. Zjednodušiť podmienky na poskytovanie príspevku na udržanie pracovných miest – v §50k, odsek 1) zákona o službách zamestnanosti upraviť podmienky pre zamestnávateľov, ktorí sa uchádzajú o príspevok tak, aby sa týkal tých zamestnávateľov, ktorým bolo obmedzené vykonávanie ich činnosti opatreniami vlády, ÚVZ SR – napr. maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby (v zmysle opatrenia č. 2595 ÚVZ), upraviť podmienky 3 mesiacov na oprávnenosť požiadať o príspevok a takisto upraviť rozsah obmedzenia týždenného pracovného času až do 100%. V odseku 2 tohto paragrafu upraviť náhradu mzdy na úroveň porovnateľnú s vyplácaním príspevku počas PN či OČR. V odseku 3 odstrániť zbytočné prekážke pre získanie tohto príspevku.
Zmeniť súčasnú úpravu, podľa ktorej je ktorá podpora možná len formou schémy de minimis., čo je forma (max. štátna podpora pre podnikateľa za posledné 3 roky 200.000 Eur) značne nevyhovujúca pre veľkú časť podnikateľov - schváliť veľkú schému štátnej pomoci
30. Uľahčiť čerpanie EŠIF fondov. Konkrétny postup je nad rámec tohto dokumentu a bude rozpracovaný expertami.
31. Okamžité vyplatenie priamych platieb za rok 2019 všetkým poľnohospodárom, ktorí z pohľadu Pôdohospodárskej platobnej agentúry nie sú rizikoví. Pomerne veľké množstvo poľnohospodárov ešte nemá vyplatené priame platby za rok 2019 najmä kvôli neukončeným kontrolám na mieste. Kontroly na mieste (vzhľadom na COVID-19) nebudú ešte určitý čas vykonávané
32. Povoliť notárom činnosť, ak majú pri styku so stránkami rukavice, dezinfekčný prostriedok a rúško.
33. Otvorenie viacerých hraničných prechodov pre nákladnú automobilovú dopravu, napr. Hosťovce, Šahy, Komárno, Kráľ, Štúrovo, Mníšek nad Dunajcom
34. Prevádzkam, ktoré môžu byť otvorené, neobmedzovať dobu predaja, aby sa znížila koncentrácia zákazníkov.
35. Povoliť karanténne opatrenia na pracovisku. Možnosť vytvoriť na podniku karanténny objekt, kde by mohli byť umiestnení na 2 týždne počas 24 hodín zamestnanci, ktorí by museli ostať v karanténe doma, ale nemajú zatiaľ príznaky a môžu vykonávať svoju prácu. Zamestnávateľ musí zabezpečiť miesto pre prespanie, hygienické zariadenia a stravu. Na dobrovoľnej báze.
36. Pozastaviť platnosť GDPR v záujme operatívne informovať o potvrdených prípadoch a osobách v úzkom kontakte s vysokým rizikom expozície v zmysle usmernenia hlavného hygienika SR č. OE/791/84737/2020 z 9.3.2020 , aby podniky vedeli operatívne vyhlasovať karanténne situácie a zabezpečovať výrobu
37. Dovoliť otvoriť prevádzkam, ktoré splnia hygienické požiadavky (gumené alebo igelitové rukavice, dezinfekčný prostriedok a rúška pre predavačov, ako aj vstup pre zákazníkov len s rúškom), okrem reštaurácií, cukrární, kaviarní, vinoték, barov, klubov, aquaparkov, masážnych salónov, športovísk .... všade tam, kde dochádza k zvýšenému kontaktu.
Ak nie, tak:
a. dovoliť vybraným prevádzkam otvoriť – kľúčová služba, výsadbový tovar, kvetinárstva, stavebniny, textilná galatéria . Špecifikovať a povoliť B2B predajne.
b. umožniť výdaj tovaru konečnému zákazníkovi zo skladu predajne v prípade samostatného vchodu za predpokladu splnenia hygienických požiadaviek a pri minimálnom počte zákazníkov.
c. umožniť poskytovateľom ubytovacích služieb ubytovanie osôb, ktoré vykonávajú prácu v oblasti ubytovania, za splnenia hygienických a epidemiologických požiadaviek
d. povoliť notárom činnosť, ak majú pri styku so stránkami rukavice, dezinfekčný prostriedok a rúško.
38. Poskytnutie nenávratného príspevku vo výške 100 € na ochranné prostriedky (rukavice, dezinfekcia, rúška...) zamestnávateľovi za každého zamestnanca TPP k 1.3.
39. Rokovať s telekomunikačnými spoločnosťami o neobmedzenom prístupe k internetu, resp. zvýšení objemu dát pre homeoffice
40. Zriadiť slovenskú a anglickú webstránku s opatreniami a aktuálnymi informáciami ku korona vírusu
41. Umožniť komerčné testovanie na korona vírus.
42. Urýchlené zavedenie „Podnikateľského kilečka“ – 100 konkrétnych zlepšení podnikateľského prostredia, ktoré sú ihneď realizovateľné a nespôsobia výpadok v ŠR.